História
Obec Kvačany sa nachádza v Liptovskej kotline, pod východným okrajom Chočských vrchov. Obec sa vyvinula v chotári obce Sielnica na území predstavujúcom les a polia, ktoré v roku 1256 kráľ Belo IV. daroval banskobystrickému richtárovi Andrejovi. Darovaný majetok vtedy nebol konkrétne pomenovaný. Až keď kráľ Ľudovít I. roku 1379 daroval ten istý majetok zemanovi Dávidovi, vtedy sa už uvádza pod názvom Kvačany. Spomína sa v roku 1286. Roku 1391 patrila jeho potomkom Sásovcom zo Sásovej, neskoršie rodine Dvornikovičovcov z Liptovskej Teplej. Spomína sa od roku 1286 ako Kovachan, neskôr v roku 1773 ako Kwačany; maďarsky Kvacsány, Kvacsán.
Od polovice 13. storočia boli Kvačany majetkom zemanov. V 15. storočí tu mali kúrie a názov Kvačian požívali v prídomku. Od druhej polovice 15. storočia patrili Liptajovcom a koncom 16. storočia Usaľovcom. Koncom 16. storočia boli Kvačany stredne veľkou dedinou s majerom, prevažovalo poddanské obyvateľstvo.
Obec Dlhá Lúka sa spomína v roku 1456, roku 1514 patrila zemianskym rodinám Jóbovcov z Prosieka a Kheberitsovcov, ktorí tu mali kúrie. Roku 1600 tu stáli štyri poddanské domy a kúria tamojších zemanov. Roku 1960 bola obec pripojená ku Kvačanom.
Historický pôdorys obce Kvačany s charakterom potočnej radovej dediny má zachovanú charakteristickú zástavbu z obdobia 19. a 20. storočia s lokálne zachovanou zástavbou roľníckych dvorov. Súčasťou historickej urbanistickej štruktúry je kostol, ktorého najstaršie gotické časti pochádzajú zo začiatku 14. storočia, zasvätený bol sv. Kataríne.
Historický pôdorys časti Dlhá Lúka predstavuje potočnú radovú dedinu. Súčasťou urbanistickej štruktúry bola aj pôvodne renesančná kúria zo 16. storočia, obohnaná renesančným opevnením, neskôr prestavaná na kaštieľ. Stavebníkom objektu bol rod Dlholúcky - renesančná kúria sa spomína v roku 1575 ako majetok Juraja Dlholúckeho. V inventarizácii z roku 1738 je uvedené, že kaštieľ pozostával zo šľachtickej obytnej budovy, majera a pivovaru. Neskoršie stavebné úpravy z obdobia 19. storočia prispeli k devastácii objektu s pamiatkovými hodnotami. Dvojpodlažná obdĺžniková budova s pristavanými bočnými krídlami bola po roku 1950 postupne rozobratá. Kúria rodu Jób-Fančal vznikla pravdepodobne v 18. storočí. Prízemná stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s valbovou strechou.
V katastrálnom území obce Kvačany sa nachádzajú národné kultúrne pamiatky zapísané v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR v registri nehnuteľných kultúrnych pamiatok:
- rímskokatolícky kostol sv. Kataríny Alexandrijskej (parc. KN-C č.6), číslo ÚZPF 315/O
- mlyn vodný v lokalite Oblazy (parc. KN-C 472/2), číslo ÚZPF 2896/1-2
- mlyn vodný a píla v lokalite Oblazy (parc. KN-C 469/2), číslo ÚZPF 3513/0
Archeologický ústav SAV Nitra v Centrálnej evidencii archeologických nálezísk Slovenskej republiky eviduje archeologické nálezisko:
- Kvačany, Dlhá Lúka, poloha „Hrádková" - púchovské hradisko
S ohľadom na to, že na katastrálnych územiach obce Kvačany sa doteraz nerobil systematický archeologický prieskum, je oprávnený predpoklad, že sa tu nachádzajú nateraz neznáme archeologické náleziská. S najväčšou pravdepodobnosťou pod hrádkom sa nachádza otvorené sídlisko.
